Kurz biologickej ochrany

Default Image

K znižovaniu výskytu vtáctva a zveri v chránených plochách je potrebné organizovať aktívne plašenie vtáctva, ktoré sa musí uskutočňovať nepretržite. K aktívnemu plašeniu vtáctva sa používajú viaceré metódy:

- pyrotechnická – použitie rozbušiek a signálnych šrapnelových nábojov na plašenie vtákov

- fyzikálna – využitie rozhlasových zariadení, ktoré vysielajú tiesňové hlasy vtačích druhov

- svetlotechnickým – použitie výstražných svetelných majákov,

- chemická – použitie chemikálií na obmedzenie alebo likvidáciu niektorých zložiek fauny, ktoré slúžia vtákom ako potrava,

- zastrašovacia –vypúšťanie rádiom riadených modelov,

- biologická – použitie loveckých dravcov a loveckých psov, lov vtáctva dravcami.

Všetky uvedené metódy majú svoje výhody aj nevýhody a pre spoľahlivú ochranu je nutné ich vhodne kombinovať. Pri opakovanom používaní rovnakých postupov plašenia majú tieto spôsoby na zvieratá stále menšie účinky, až sa voči nim stanú úplne imúnne. Vtáky sa po určitej dobe dokážu prispôsobiť akémukoľvek zvuku, či svetelnému efektu. Ale návyk na dravce sa u nich vypestovať nemôže, pretože dravec je ich prirodzený nepriateľ od ktorého im hrozí reálne nebezpečenstvo. Využíva sa tu prirodzený, vrodený inštinkt zvierat pri pohľade na predátora. Preto oproti všetkým ostatným metódam či už pyrotechnickým, fyzikálnym,  svetlotechnickým, zastrašovacím, chemickým má biologická ochrana obrovskú výhodu. Jej účinnosť časom neklesá. Znížiť množstvo vtákov na chránenej ploche ale nie je otázka jedného dňa. Je potrebné, aby sa všetky protiopatrenia vykonávali pravidelne, lebo len narušením zvykov a častým vyrušovaním si vyberú iné kľudnejšie lokality. Nevýhodou využívania dravcov ale je nutnosť mať na letisku vysoko kvalifikovaný personál. 

the quora2

Armáde Slovenskej republiky s tým pomáha Slovenský klub sokoliarov pri SPK, ktorý robí špecializované kurzy biologickej ochrany pre vojakov a zamestnancov letísk. Školenia sa týkajú najmä medzinárodných predpisov usmerňujúcich biologickú ochranu, analýza a predpokladanie vývoja ornitologickej situácie na letisku, metódy prevencie používané pri biologickej ochrane, postup vyhodnocovania stretov s lietadlami,  štatistické spracovanie výsledkov z nich a tiež dištančné metódy odchytu zvierat a veterinárne aspekty transportu zvierat. Každý pracovník alebo vojak zaoberajúci sa biologickou ochranou na letiskách armády Slovenskej republiky musí mať podľa platných vnútorných smerníc úspešne absolvovanú sokoliarsku skúšku vykonávanú  Slovenským klub sokoliarov pri SPK.