Výnimočná škola - Svetový unikát
Základná škola s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach sa nachádza v srdci Štiavnických vrchov, priamo pod legendárnym Sitnom (1009 m.n.m)
Škola nesie meno svetoznámeho astronóma a prírodovedca Maximiliána Hella, ktorý sa narodil v obci Štiavnické Bane a profiluje sa predovšetkým sokoliarskym, poľovníckym a lesníckym smerom.
technická univerzita vo zvolene
Úlohou voliteľného predmetu sokoliarstvo je poskytnúť žiakom komplexné odborné vedomosti a skúsenosti zo:
Členovia Slovenskeho klubu sokoliarov pri SPK sa už roky venujú environmentálnej výchove a vzdelávaniu detí predškolského veku a žiakov základných škôl. Vzdelávanie prebieha priamo v škôlkach a školách po celom Slovensku formou besiedok a prednášok spojených s ukážkami letu dravcov. Výklad je prispôsobený veku detí tak, aby im zábavnou a zaujímavou formou priblížil vtáky, ale najmä dravce. Ich telesnú stavbu a spôsob života. Vedie žiakov ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi organizmami, ako je vzťah predátora a koristi.
A tiež vzťahom človeka k životnému prostrediu a základných prírodných zákonitostí, ktoré v ňom platia. Poskytuje im ucelený elementárny pohľad na okolitú prírodu a prostredie. Učí deti pozorovať, citlivo vnímať a hodnotiť konanie ľudí vo vzťahu k životnému prostrediu. V maximálnej miere využíva priame pozorovanie žiakov, ktoré výrazne ovplyvňuje emocionálnu stránku osobnosti jedinca. Umožňuje im uvedomiť si aj vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k životnému prostrediu. Rozvíja schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému dedičstvu. Prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania k životnému prostrediu. Nabáda žiakov, aby chodili do prírody a zaujímali sa o ňu. Takto koncipovaná výchova je veľmi dôležitá najmä v súčasnej dobe, keď deti veľké množstvo času trávia za počítačom a tabletom.
Škola vznikla na pôde bývalej Vysokej baníckej a lesníckej školy v r. 1919.a stala sa dedičkou jej zariadení. Bola zriadená vtedajším Ministerstvom zemědelství v Prahe. Prvým riaditeľom sa stal Dr. Ing. PhDr. H.c. Rudolf Haša. Prví absolventi opustili brány školy v r. 1923. V súčasnosti je možné na škole študovať v študijnom odbore Lesníctvo dve odborné odborné zamerania : Lesníctvo a Krajinná ekológia – stredoškolské štúdium. Od r. 1997 bolo otvorené aj Vyššie odborné štúdium v odbore Lesníctvo a lesnícky manažment.
K znižovaniu výskytu vtáctva a zveri v chránených plochách je potrebné organizovať aktívne plašenie vtáctva, ktoré sa musí uskutočňovať nepretržite. K aktívnemu plašeniu vtáctva sa používajú viaceré metódy:
- pyrotechnická – použitie rozbušiek a signálnych šrapnelových nábojov na plašenie vtákov
- fyzikálna – využitie rozhlasových zariadení, ktoré vysielajú tiesňové hlasy vtačích druhov
- svetlotechnickým – použitie výstražných svetelných majákov,
- chemická – použitie chemikálií na obmedzenie alebo likvidáciu niektorých zložiek fauny, ktoré slúžia vtákom ako potrava,
- zastrašovacia –vypúšťanie rádiom riadených modelov,
- biologická – použitie loveckých dravcov a loveckých psov, lov vtáctva dravcami.
Všetky uvedené metódy majú svoje výhody aj nevýhody a pre spoľahlivú ochranu je nutné ich vhodne kombinovať. Pri opakovanom používaní rovnakých postupov plašenia majú tieto spôsoby na zvieratá stále menšie účinky, až sa voči nim stanú úplne imúnne. Vtáky sa po určitej dobe dokážu prispôsobiť akémukoľvek zvuku, či svetelnému efektu. Ale návyk na dravce sa u nich vypestovať nemôže, pretože dravec je ich prirodzený nepriateľ od ktorého im hrozí reálne nebezpečenstvo. Využíva sa tu prirodzený, vrodený inštinkt zvierat pri pohľade na predátora. Preto oproti všetkým ostatným metódam či už pyrotechnickým, fyzikálnym, svetlotechnickým, zastrašovacím, chemickým má biologická ochrana obrovskú výhodu. Jej účinnosť časom neklesá. Znížiť množstvo vtákov na chránenej ploche ale nie je otázka jedného dňa. Je potrebné, aby sa všetky protiopatrenia vykonávali pravidelne, lebo len narušením zvykov a častým vyrušovaním si vyberú iné kľudnejšie lokality. Nevýhodou využívania dravcov ale je nutnosť mať na letisku vysoko kvalifikovaný personál.
Armáde Slovenskej republiky s tým pomáha Slovenský klub sokoliarov pri SPK, ktorý robí špecializované kurzy biologickej ochrany pre vojakov a zamestnancov letísk. Školenia sa týkajú najmä medzinárodných predpisov usmerňujúcich biologickú ochranu, analýza a predpokladanie vývoja ornitologickej situácie na letisku, metódy prevencie používané pri biologickej ochrane, postup vyhodnocovania stretov s lietadlami, štatistické spracovanie výsledkov z nich a tiež dištančné metódy odchytu zvierat a veterinárne aspekty transportu zvierat. Každý pracovník alebo vojak zaoberajúci sa biologickou ochranou na letiskách armády Slovenskej republiky musí mať podľa platných vnútorných smerníc úspešne absolvovanú sokoliarsku skúšku vykonávanú Slovenským klub sokoliarov pri SPK.
Študenti klubu sa zúčastňujú na pravidelnej klinickej stáži nad rámec povinnej výučby. Pomáhajú ošetrovateľskému personálu pri starostlivosti o hospitalizované zvieratá. Okrem toho sa zaoberajú starostlivosťou o rehabilitované jedince a hendikepované živočíchy, ktoré pochádzajú z činnosti rehabilitačnej stanice. Členovia klubu sa starajú o vonkajšie voliéry, kde majú v držbe dravcov. Členovia klubu organizujú pravidelné stretnutia, workshopy, zúčastňujú sa na rôznych podujatiach pre deti (MDD, Mikuláš a iné), spolupracujú s materskými škôlkami a základnými školami, kde realizujú demonštrácie a ukážky.
Chovať v zajatí dravca si od chovateľa vyžaduje omnoho vyššie nároky, ako je to pri chove bežných domácich zvierat. Okrem správneho chovného zariadenia musí mať aj dostatok vedomostí na to, aby ho udržal v dobrom psychickom aj fyzickom stave. Dravec je živočích, ktorý je vo voľnej prírode veľmi pohyblivý. Za jeden deň dokáže nalietať desiatky kilometrov. Naviac si nevytvára k človeku tak blízky a priateľský vzťah ako je to napríklad u psa. Vzťah človeka a dravca je veľmi krehký a skôr podobný mačke. Ak má byť dobrý, je potrebné sa k dravcovi správať takým spôsobom, aby bol aj v zajatí spokojný a netrpel. Sokoliarstvo je jediné chovateľstvo veľmi pohyblivých živočíchov, ktoré im reálne umožňuje nespútaný voľný pohyb. Zoologické záhrady, či rôzne zoo parky majú síce často krát veľké voliéry, alebo výbehy, ale to sa s voľným pohybom nedá porovnať. Akokoľvek veľká voliera nemôže umožnit dostatok pohybu živočíchovi, ktorý bežne v prírode preletí, či zabehne desiatky kilometrov denne. Sokoliarstvo je jedinečné práve tým, že umožňuje dravcovi aj v zajatí napĺňať svoje inštinktívne automatizmy. Umožňuje mu voľne lietať a naháňať korisť. Keď korisť chytí, zabiť ju a zožrať. Umožňuje mu na jar zahniezdiť, vysedieť a kŕmiť mláďatá.
Ale hlavne umožňuje dať dravcovi každý jeden deň na výber, či sa sa chce k sokoliarovi vrátiť, alebo nie. Sokoliari za svoju 4000 rokov trvajúcu históriu vyvinuli mnohé postupy a metódy nenásilného výcviku a držby dravcov tak, aby si aj v zajatí zachovali svoje jedinečné vlastnosti, ktorými ich obdarila príroda. S týmito vedomosťami sa Slovenskí klub Sokoliarov pri SPK pradideľne delí so širokou verejnosťou na špecializovaných kurzoch chovu a velfare dravcov a sov určených pre nesokoliarkych chovateľov a nadšencov.
