Kurz Welfare

Default Image

Chovať v zajatí dravca si od chovateľa vyžaduje omnoho vyššie nároky, ako je to pri chove bežných domácich zvierat. Okrem správneho chovného zariadenia musí mať aj dostatok vedomostí na to, aby ho udržal v dobrom psychickom aj fyzickom stave. Dravec je živočích, ktorý je vo voľnej prírode veľmi pohyblivý. Za jeden deň dokáže nalietať desiatky kilometrov. Naviac si nevytvára k človeku tak blízky a priateľský vzťah ako je to napríklad u psa. Vzťah človeka a dravca je veľmi krehký a skôr podobný mačke. Ak má byť dobrý, je potrebné sa k dravcovi správať takým spôsobom, aby bol aj v zajatí spokojný a netrpel. Sokoliarstvo je jediné chovateľstvo veľmi pohyblivých živočíchov, ktoré im reálne umožňuje nespútaný voľný pohyb. Zoologické záhrady, či rôzne zoo parky majú síce často krát veľké voliéry, alebo výbehy, ale to sa s voľným pohybom nedá porovnať. Akokoľvek veľká voliera nemôže umožnit dostatok pohybu živočíchovi, ktorý bežne v prírode preletí, či zabehne desiatky kilometrov denne. Sokoliarstvo je  jedinečné práve tým, že umožňuje dravcovi aj v zajatí napĺňať svoje inštinktívne automatizmy. Umožňuje mu voľne lietať a naháňať korisť. Keď korisť chytí, zabiť ju a zožrať.  Umožňuje mu na jar zahniezdiť, vysedieť a kŕmiť mláďatá. 

Ale hlavne umožňuje dať dravcovi každý jeden deň na výber, či sa sa chce k sokoliarovi vrátiť, alebo nie. Sokoliari za svoju 4000 rokov trvajúcu históriu vyvinuli mnohé postupy a metódy nenásilného výcviku a držby dravcov tak, aby si aj v zajatí zachovali svoje jedinečné vlastnosti, ktorými ich obdarila príroda. S týmito vedomosťami sa Slovenskí klub Sokoliarov pri SPK pradideľne delí so širokou verejnosťou na špecializovaných kurzoch chovu a velfare dravcov a sov určených pre nesokoliarkych chovateľov a nadšencov.