*1953 - † 2024
Zlé správy prichádzajú vždy nečakane. Človek sotva nájde vhodné slová, keď sa dozvieš že tvoj blízky priateľ, s ktorým sa poznáš ešte zo školských čias, tu už odrazu nie je.
Ing. Marian Galovič, svetovo uznávaný špičkový sokoliar a chovateľ sokolov, náhle zomrel uprostred chovnej sezóny pri práci, ktorá bola preňho celoživotnou náplňou. Ešte ako stredoškolák lietal skvelé jastraby. Účastníci medzinárodného stretnutia takmer z celej Európy v Opočne začiatkom sedemdesiatych rokov obdivovali jeho mladého jastrabieho samca, ktorý popri nejakých bažantoch ulovil aj jedneho zajaca.
Po úspešnom štúdiu na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre spoluzakladal odchovňu dravcov v Miloticiach. Následne sa usadil v Aňale, malej neznámej obci v komárňanskom okrese, ktorá sa aspoň v určitých kruhoch stala medzinárodne známou vďaka špičkovým sokolom, ktoré dlhé roky odchovával. Ako sokoliar cvičil k lovu s výnimkou orlov všetko. Jastraby, krahulce, ale najmä sokoly – výškare. Práve výškarenie bolo jeho doménou, ktoré bez nadsázky možno povedať, že doviedol k dokonalosti. Bol vzorom a tým najlepším školiteľom pre mnohých mladých adeptov sokoliarstva. Na sokoliarskych stretnutiach upútaval pozornosť ostatných účastníkov výkonmi svojích sokolov. Pripomeniem skúsenosti iných sokoliarov, ako ich zdelili po zážitkoch, v oboch prípadoch z medzinárodných sokoliarskych stretnutí v južnom Maďarsku. Marian tam rád chodieval, niekoľkokrát tam lovil so svojou legendárnou anatumkou „Harty“, ktorá sa dožila na sokola sťahovavého neuveriteľných 23 rokov. V prvý deň lovov bolo asi dvadsať svedkov v revíri, ktorí večer referovali o jej nevídaných letoch. Na druhý deň prišlo šesťdesiat a na tretí vyše sto zvedavcov, a nik neodchádzal sklamaný. V inom roku prekvapil sokoliarov v revíri pomerne silný vietor so snežením. Jeden rakúsky sokoliar to vylíčil tak, že: „nikto si netrúfal púšťať, na to prišiel Galovič s Harty, trikrát pustil a ulovil troch bažantích kohútov a ostatní len čumeli“. Osobne som sa tiež zúčastnil lovov v tejto zostave, čo sa už žiaľ, nikdy nezopakuje. Ako mnohí iní môžem aj ja potvrdiť, že podobné príbehy o ňom a jeho sokoloch nie su púhym planým výmyslom. Titul „Sokoliarsky majster“ by si sotvakto bol zaslúžil viac ako Marian Galovič.
Výnimočných ľudí by sme si mali navždy udržať v úcte a pamäti. Každý, kto Mariana poznal, nech mu po prečítaní týchto slov venuje tichú spomienku.
|