Pre umiestnenie dravcov, na krátku, resp. veľmi krátku dobu sú požiadavky kladené, aby boli exponované poveternostným podmienkam len počas vyhovujúceho počasia. Umiestnenie musí poskytnúť kryt pred dažďom, intenzívnym slnečným žiarením a predovšetkým pred prievanom. Každý deň, ak to neznemožňuje permanentný mráz, vodný kúpeľ musí byť poskytnutý počas niekoľkých hodín. Je potrebné maximálne zamedziť kontakt vtákov s ich výkalmi. Štrkové kamenné podložie alebo opakovane používateľné plastové rohože. Miesto umiestnenia sa musí zabezpečiť pred možným predátormi. V synantropných podmienkach, okrem divo žijúcej zveri, predstavujú nebezpečenstvo mačky, hlodavce a iné voľne žijúce predátori.
Na držbu dravcov v zajatí sa používajú 2 rôzne metódy:
1. Nevyhnutné pre začiatočný tréning tradičnými sokoliarskymi metódami je uviazanie dravcov na sokoliarske pútka spojené obratlíkom a adekvátnym dĺžcom priviazaný o sokoliarsky posed. Existuje niekoľko rôznych typov posedov slúžiacich na dlhodobé uviazanie dravca. Typovo rozlišujeme oblúky, stojany, hrazdy, bloky, resp. k prelietaciemu zariadeniu (preletovačka) uviazané dravce, umožňujúci optimálny pohyb. Sokolovité dravce preferujú rovný povrch sokoliarskeho posedu, jastraby, orly preferujú stáť na oblúkovom povrchu s mierne ohnutými zbraňami. Prvé dni tréningu je žiaduce umiestniť dravca na vysokú hrazdu. Upevnenie k prelietacím šnúram je akceptované u jedincov v domácich podmienkach, keďže ich konštrukcia znemožňuje transport. Keď dravce nie sú pravidelne lietané, cvičené alebo umiestnené vo voliere aj počas preperovania, je potrebné ich umiestniť na posed s preletovačkou.
2. Voliéry sú ideálnym možným spôsobom držby dravcov v zajatí pre všetky druhy. Sú nevyhnutné pre obdobie preperovania a odchovu. Celkové rozmery sú menej dôležité ako ich vnútorné rozmiestnenie odsedávok a vybavenosť. Predovšetkým musia zabezpečiť úplné roztiahnutie krídel a zamedziť poškodeniu peria a zbraní. Narážanie vtákov o pletivo môže spôsobiť poškodenie zobáku, hlavy, preto je možné v prípade potreby upevniť tieniaci materiál na vonkajšiu stranu pletiva. Väčšia časť vtákov preferuje umiestnenie vo voliére so stenami s netransparentného materiálu. Chovné jedince a jastrabovité zasa vyžadujú úplne pevnú stenu voliér z väčšej časti zo všetkých častí. Výmena vzduchu je zabezpečená dvojtretinovým odkrytím vrchnej steny voliéry. Ventilačné otvory spodnej časti stien umožnia vzniku komínového efektu výmeny vzduchu aj vysušovanie povrchu voliéry. Kvôli obmedzeniu stresu pravidelná výmena napájacieho systému misiek na kúpanie je zabezpečená výklopnými dverami bez nutnosti vstupu do voliéry. Takým istým spôsobom je zabezpečené podávanie krmiva. Všetky pevné časti musia mať hladký povrch. Vrchná stena voliéry musí byť z väčšej časti otvorená, uzavretá časť strechy musí zakrývať miesto na odsadanie, aby sa dravec mohol ukryť pred slnečným žiarením, slnkom.