V roku 2018 sme sa uchádzali opäť. Komisia nás znovu neodporučila, ale po dodaní materiálov, ktoré zmietli jej dôvody, a ktoré predložila ministerka kultúry pani Ľubica Laššáková, bolo sokoliarstvo z jej podnetu zapísané dňa 24.1.2019 na Národný zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva SR. Vlastníkom tohto certifikátu je Slovenský klub sokoliarov pri Slovenskej poľovníckej komore.
Teraz nás čaká ešte jeden krok a to pokúsiť sa o zápis na Svetový zoznam UNESCO a zaradiť sa tam, kde sme už sedem rokov mohli byť. Prvé kroky k tomu už robíme.
V slávnostnom príhovore pri preberaní certifikátu som prítomným povedal, že tak ako sa sokoliarstvo prenáša z generácie na generáciu, tak súčasní nositelia prvku chcú túto slávnostnú chvíľu a tento certifikát odovzdať mladým sokoliarom, budúcim nositeľom prvku, aby sokoliarstvo zostalo zachované pre budúce generácie. Sokoliarstvo je životný štýl. Od piateho storočia nášho letopočtu sa ním na území dnešného Slovenska živia ľudia, zachraňuje umelými odchovmi mnohé druhy dravcov, chráni životy ľudí na letiskách, úrodu a pamiatky pri biologickej ochrane a približuje nám našu históriu pri ukážkach sokoliarstva na hradoch, zámkoch a kultúrnych podujatiach.
A hlavne dáva mladým ľuďom alternatívu- spôsob života spojený s prírodou. Veď nie je nič krajšie, ako kráčať lesom, kde vám nad hlavou v korunách stromov lieta váš vycvičený dravec , s ktorým ste spojení iba silou svojho ducha.
POĎAKOVANIE
Za tých dlhých dvanásť rokov prispelo k tomu, aby sa dobrá vec podarila, viacero ľudí, či už z radov sokoliarov alebo iba priateľov sokoliarstva, poľovníctva, histórie a Slovenska. Na vypracovaní jednotlivých žiadostí sa podieľali hlavne Ing. Alojz Kaššák, Mgr. Ľubomír Kľúčik, Mgr. Martin Prekop. Tu sa treba poďakovať i Tomášovi Krivjanskému, Ladislavovi Feketemu a Petrovi Šomekovi za poskytnutie a doplnenie historických podkladov. Ďalej všetkým, ktorí poskytli historické, ale i súčasné fotografické materiály. Spoločnosti Anima Production, s.r.o, ktorá päťkrát spracovala nominačný audiovizuálny materiál a množstvo ďalších dokumentov určených na podporu zápisu. A na záver treba poďakovať všetkým sokoliarom, zástupcom SPK, SPZ, politikom a všetkým tým, ktorí kompetentných presviedčali, dôvodili a bojovali za nás. Za všetkých patrí veľká vďaka najneúnavnejšiemu riaditeľovi múzea vo sv. Antone, Ing. Mariánovi Čížovi.